zo-top2
Hrady a zámky


thumb_strecno_01

Pozývame Vás na návštevu historických pokladov severného Slovenska. Slávne mená ako Strečno, Budatín, Lietava či Oravský hrad Vám určite nie sú neznáme. Možno to bude výborný námet práve pre Váš výlet ...




HRAD STREČNO

strecno_02Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslovný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z roku 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov. Výsledky historicko - architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.

BUDATÍNSKY ZÁMOK
budatin_01Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. stor. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska. Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a vystavali jadnotraktový palác. Najväčšie stavebné úpravy zaznamenal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suoogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí, keď zámok už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo - klasicistický kaštieľ.
V roku 1798 prešiel Budatínsky zámok do majetku rodu Čákyovcov, ktorým patril až do roku 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti rokov 1848 - 1849, keď 10. januára 1849 takmer úplne vyhorel a odvtedy dlhší čas chátral.
Celkovú obnovu zámku začali jeho majitelia až v rokoch 1920 - 1922. Po odstránení rumovísk časti barokového paláca dostavali juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu.

ORAVSKÝ HRAD
oravsky_hrad_01Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu.Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968.Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.

LIETAVSKÝ HRAD

hrad_lietava_02Počiatky hradu Lietava spadajú do konca 13. storočia Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci. V 15. hrad Bebekovci rozšírili. Ďalším z majiteľov bol na konci 15. storočí Pavel Kiniži, ktorý sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Posledným významným pánom žijúcim na Lietave bol uherský palatin Juraj Thurzo začiatkom 17. storočí. Lietava patrí k najrozsiahlejším zrúcaninám na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prešla dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou. Posledných dvestopäťdesiat rokov je opustená a jej stav je alarmujúci. Združenie na záchranu Lietavského hradu chce zachovať túto romantickú zrúcaninu, ktorá je ešte stále symbolom okolia, predtým než sa z nej stane kopa neforemnej sutiny. Svoje ciele plní tak, že spolupracuje ako investor s malou stavebnou firmou a organizuje pamiatkárske a reštaurátorske workshopy, ( pracovné stretnutia na úrovni odborník - laik ) ktoré im pomáhajú zaučiť dobrovoľníkov, ktorí chcú na Lietave pracovať a ďalej zaučovať nových nadšencov. Dobrovoľníci prichádzajú v rámci pracovno - relaxačných táborov. Princíp workshopov a následného ďalšieho zaškoľovania v rámci seminárov, by mal lacno a elegantne zaistiť to, že z Lietavy sa môže stať ukážka nových pracovných postupov, bez preinvestovania závratných financií.

KAŠTIEĽ V BYTČI
kastiel_bytca_01Kaštieľ v Bytči je renesančný objekt v strede mesta a patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj hospodárskych a obytných budov. V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci sú výstavné priestory Považského múzea. Po dokončení úprav budú budovy areálu slúžiť kultúrno-spoločenským účelom a cestovnému ruchu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po 1960. Dlhodobá úprava, ktorej výsledkom bude prinavrátenie vzhľadu areálu do thurzovského obdobia, sa postupne realizuje. Sobášny palác je už v pôvodnej podobe zo začiatku 17. storočia.

SÚĽOVSKÝ HRAD
hrad_sulov_01Súľovský hrad tvoria už iba zvyšky murív hradu, vtesnané do bralných škár v Súľovských skalách, vysoko nad miestnou časťou Súľov, ležiacou pri ceste z Bytče do Hradnej. Hrad Súľov postavili pravdepodobne začiatkom 15.storočia ako jeden z najmladších hradov na Považí. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu. V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamenom schodišti, skalný pylón ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyšie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.


Predstavili sme Vám len zlomok historických pamiatok v našom kraji. Dalšie inšpirácie a námety pre Vaše dobrodružstvá si môžete pozrieť napríklad tu.
 
Kultúra
Pamiatky
Šport
Turistika


vuc11
Stránka zhotovená s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja